1 Tútorial k Emacsu. Podmienky pozri na konci.
2 Do èe¹tiny prelo¾il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>, do slovenèiny Miroslav
3 Va¹ko <zemiak@zoznam.sk>.
5 Máte pred sebou tútorial k Emacsu.
7 Príkazy Emacsu v¹eobecne vyu¾ívajú klávesu CONTROL (obèas oznaèovanú ako CTRL
8 alebo CTL) alebo klávesu META (obèas oznaèovanú EDIT alebo ALT). Aby sme tieto
9 názvy nemuseli stále písa» v plnom znení, budeme pou¾íva» nasledujúce skratky:
10 C-<chr> znamená podr¾a» klávesu CONTROL a stlaèi» znak <chr>.
11 Teda C-f znamená: podr¾te klávesu CONTROL a stlaète f.
12 M-<chr> znamená podr¾a» klávesu META, EDIT alebo ALT a stlaèi» <chr>.
13 Ak nemáte ¾iadnu z kláves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
14 stlaète a pustite klávesu ESC a potom <chr>. Klávesu ESC budeme
17 Dôle¾itá poznámka: prácu s Emacsom ukonèíte stlaèením C-x C-c (dva znaky).
18 Znaky ">>" na µavom okraji oznaèujú miesta, kde si máte vyskú¹a» príkaz. Napr.:
19 <<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
20 [Prostredná èas» obrazovky je prázdna zámerne. Text pokraèuje ni¾¹ie.]
21 >> Teraz stlaète C-v (view next screen) pre posun na ïal¹iu obrazovku.
22 (Smelo do toho, spravte to pridr¾aním klávesy control a stlaèením v.)
23 Od tejto chvíle by ste toto mali robi» ak doèítate zobrazenú
26 V¹imnite si, ¾e pri posuve obrazoviek v¾dy zostávajú zobrazené dva riadky
27 z predchádzajúcej obrazovky; to poskytuje urèitú náväznos» pri postupnom
30 Prvá vec, ktorú potrebujete vedie» je, ako sa v texte pohybova»
31 z jedného miesta na druhé. U¾ viete, ako sa posunú» o jednu obrazovku
32 vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku spä» pou¾ite M-v
33 (podr¾te klávesu META a stlaète v alebo stlaète <ESC>v ak
34 nemáte klávesy META, EDIT ani ALT).
36 >> Skúste stlaèi» M-v a potom C-v, niekoµko krát to zopakujte.
42 Na prezeranie obrazovkových stránok sú u¾itoèné nasledujúce príkazy:
44 C-v Posuv o obrazovku vpred
45 M-v Posuv o obrazovku spä»
46 C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celého textu,
47 pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
48 (Ide o Control-L a nie Control-1.)
50 >> Nájdite kurzor a zapamätajte si, aký je okolo neho text.
52 Nájdite kurzor znovu a v¹imnite si, ¾e je okolo neho ten istý text.
54 Na pohyb po celých obrazovkách mô¾ete tie¾ pou¾i» klávesy PageUp a PageDown,
55 ak ich Vá¹ terminál má, ale pre pohyb sú efektívnej¹ie klávesy C-v a M-v.
57 * ZÁKLADNÉ OVLÁDANIE KURZORU
58 ----------------------------
60 Pohyb medzi obrazovkami je u¾itoèný, ale ako sa premiestnime na konkrétne
61 miesto v texte na obrazovke?
63 Je to mo¾né dosiahnu» niekoµkými spôsobmi. Najzákladnej¹ím spôsobom je
64 pou¾itie príkazov C-p, C-b, C-f a C-n. Ka¾dý z týchto príkazov presunie
65 kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo ståpec v danom smere.
66 Tu je tabuµka znázoròujúca smer posunu kurzoru vyvolaný týmito ¹tyrmi
69 Predchádzajúci riadok, C-p
72 Dozadu, C-b .... Momentálna pozícia kurzoru .... Dopredu, C-f
75 Nasledujúci riadok, C-n
77 >> Presuòte kurzor na prostredný riadok tohto diagramu pomocou
78 C-n alebo C-p. Potom stlaète C-l, aby ste na obrazovke videli celý
81 Pravdepodobne si tieto príkazy µahko zapamätáte podµa zaèiatoèných písmen
82 anglických názvov: P ako previous (predchádzajúci), N ako next (nasledujúci),
83 B ako backward (spä»), F ako forward (vpred). Sú to základné príkazy pre
84 pohyb kurzoru a budete ich pou¾íva» stále, tak¾e by bolo veµmi vhodné, keby
85 ste sa ich teraz nauèili.
87 >> Stlaète niekoµko krát C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.
89 >> Posuòte kurzor dovnútra riadku pomocou niekoµkých C-f a potom hore
90 stlaèením C-p. Pozorujte, èo C-p robí, keï je kurzor uprostred riadku.
92 Ka¾dý riadok textu konèí znakom nového riadku, ktorý ho oddeµuje od
93 nasledujúceho riadku. Znakom nového riadku by mal by» ukonèený aj posledný
94 riadok súboru (napriek tomu, ¾e to Emacs nevy¾aduje).
96 >> Vyskú¹ajte C-b na zaèiatku riadku. Kurzor by sa mal presunú» na koniec
97 predchádzajúceho riadku, preto¾e ho tým presuniete cez znak nového riadku.
99 C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku dôjde k presunu na
102 >> Stlaète niekoµkokrát C-b, tak¾e uvidíte, kde sa nachádza kurzor.
103 Potom stláèajte C-f, aby ste sa vrátili na koniec riadku.
104 Potom stlaète e¹te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasledujúci
107 Keï kurzorom prejdete cez horný alebo dolný okraj obrazovky, posunie sa
108 text za príslu¹ným okrajom na obrazovku. Táto vlastnos» sa nazýva
109 "scrollovanie". Umo¾òuje premiestni» kurzor na µubovoµné miesto v texte,
110 bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.
112 >> Skúste posunú» kurzor pod dolný okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
115 Ak je posun po znakoch príli¹ pomalý, mô¾ete sa pohybova» po
116 slovách. M-f (Meta-f) robí posun o slovo vpred a M-b robí posun
119 >> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b.
121 Ak sa kurzor nachádza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
122 tohto slova. Ak sa nachádza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
123 kurzor na koniec nasledujúceho slova. M-b pracuje analogicky v opaènom
126 >> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
127 výsledky príkazov M-f a M-b vykonávaných z rôznych miest vnútri slov
130 V¹imnite si analógie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
131 strane druhej. Meta znaky sú veµmi èasto vyu¾ívané pre operácie
132 vz»ahujúce sa na entity definované jazykom (slová, vety, odstavce),
133 naopak Control znaky pracujú na základných prvkoch nezávislých na tom,
134 èo práve editujete (znaky, riadky, a pod.).
136 Táto analógia platí tie¾ pre riadky a vety: C-a a C-e vykonáva presun
137 na zaèiatok a koniec riadku, M-a a M-e vykonáva presun na zaèiatok a koniec
140 >> Skúste niekoµko krát C-a a potom niekoµko krát C-e.
141 Skúste niekoµko krát M-a a potom niekoµko krát M-e.
143 V¹imnite si, ¾e opakované C-a nerobí niè, ale opakované M-a v¾dy
144 vykoná presun na ïal¹iu vetu. Princípu analógie to síce príli¹
145 nezodpovedá, ale napriek tomu je toto chovanie mo¾né pova¾ova» za prirodzené.
147 Pozícia kurzoru v texte sa tie¾ nazýva "bod" ("point"). Aby sme to
148 parafrázovali, kurzor je vidie» na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnený
151 Tu je prehµad jednoduchých operácií pre pohyb kurzoru vrátane príkazov pre
152 pohyb medzi slovami a vetami:
154 C-f Presun o znak vpred
155 C-b Presun o znak spä»
157 M-f Presun o slovo vpred
158 M-b Presun o slovo spä»
160 C-n Presun na nasledujúci riadok
161 C-p Presun na predchádzajúci riadok
163 C-a Presun na zaèiatok riadku
164 C-e Presun na koniec riadku
166 M-a Presun spä» na zaèiatok vety
167 M-e Presun vpred na koniec vety
169 >> Vyskú¹ajte si teraz niekoµko krát v¹etky tieto príkazy kvôli cviku.
170 Sú to najpou¾ívanej¹ie príkazy.
172 Ïal¹ie dva dôle¾ité príkazy pre pohyb kurzoru sú M-< (Meta men¹ie-ako),
173 ktorý vykoná presun na zaèiatok celého textu, a M-> (Meta väè¹í-ako),
174 ktorý vykoná presun na koniec celého textu.
176 Na väè¹ine terminálov je "<" nad èiarkou, tak¾e pre vyvolanie tohto znaku
177 musíte pou¾i» klávesu Shift. Na týchto termináloch je teda nutné pou¾i»
178 klávesu Shift aj v prípade príkazu M-<; bez klávesy Shift by ste stlaèili
181 >> Skúste teraz M-< pre presun na zaèiatok tútorialu.
182 Pou¾ite potom opakovane C-v, aby ste sa opä» vrátili sem.
184 >> Skúste teraz M-> pre presun na koniec tútorialu.
185 Pou¾ite potom opakovane M-v, aby ste sa opä» vrátili sem.
187 Kurzor mô¾ete presúva» tie¾ pomocou kurzorových kláves (klávesy
188 so ¹ípkami), ak ich Vá¹ terminál má. My Vám v¹ak doporuèujeme nauèi» sa
189 C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch dôvodov. Za prvé, tieto klávesy fungujú
190 na v¹etkých typoch terminálov. Za druhé, akonáhle raz získate cvik
191 v pou¾ívaní Emacsu, zistíte, ¾e pou¾ívánie týchto CTRL znakov je
192 rýchlej¹ie ako pou¾ívanie kurzorových kláves (preto¾e nemusíte presúva»
193 ruku z písacej pozície). Za tretie, ak si zvyknete pou¾íva» tieto CTRL-znak
194 príkazy, µahko sa nauèíte pou¾íva» iné pokroèilé príkazy pre pohyb
197 Väè¹ina príkazov Emacsu akceptuje numerický argument; ten pre väè¹inu
198 príkazov slú¾i ako opakovaè. Poèet opakovaní príkazu zadáte
199 prostredníctvom stlaèenia C-u nasledovaného stlaèením príslu¹ných èíslic pred
200 vyvolaním príkazu. Ak máte META (alebo EDIT èi ALT) klávesu, existuje
201 alternatívna mo¾nos» zadania numerického argumentu: pridr¾te klávesu META
202 a stlaète príslu¹né èíslice. Doporuèujeme nauèi» sa C-u metódu,
203 preto¾e tá funguje na akomkoµvek terminále. Èíselný argument sa tie¾ nazýva
204 "prefixový argument", preto¾e ho pí¹ete e¹te pred príkazom, na ktorý sa
207 Napríklad C-u 8 C-f vykoná presun o osem znakov vpred.
209 >> Skúste pou¾i» C-n alebo C-p s numerickým argumentom, na presun kurzoru
210 k tomuto riadku s jediným príkazom.
212 Väè¹ina príkazov pou¾íva numerický argument ako opakovaè, ale niektoré príkazy
213 ho pou¾ívajú iným spôsobom. Zopár príkazov (ale ¾iaden z tých, ktoré ste sa
214 doteraz nauèili) ho pou¾íva ako príznak -- prítomnos» èíselného argumentu bez
215 ohµadu na jeho hodnotu spôsobí, ¾e sa príkaz správa ináè.
217 Iným druhom výnimky sú C-v a M-v. Ak dostanú numerický argument, posunú
218 obrazovku hore alebo dole o zodpovedajúci poèet riadkov namiesto obrazoviek.
219 Napríklad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
221 >> Skúste teraz stlaèi» C-u 8 C-v.
223 To by malo posunú» obrazovku o 8 riadkov hore. Pokiaµ by ste ju chceli
224 posunú» naspä» dole, mô¾ete da» argument príkazu M-v.
226 Ak pou¾ívate X Windows, mali by ste ma» na µavej strane emacsového okna
227 vysokú obdå¾nikovú oblas», nazvanú scrollbar. Mô¾ete potom text
228 posúva» klikaním my¹ou na scrollbar.
230 >> Skúste stlaèi» prostredné tlaèítko na vrchole zvýraznenej oblasti
231 vo vnútri scrollbaru. To by malo text posunú» na pozíciu danú tým, ako
232 vysoko alebo nízko ste klikli.
234 >> Skúste pri stlaèenom prostrednom tlaèidle posúva» my¹ou hore a dole.
235 Uvidíte, ako sa text posúva hore a dole podµa toho, ako
239 * KEÏ EMACS NEREAGUJE
240 ---------------------
242 Ak Emacs prestane reagova» na Va¹e príkazy, mô¾ete prebiehajúcu
243 èinnos» bezpeène zastavi» pomocou C-g. Pomocou C-g mô¾ete zastavi»
244 príkaz, ktorého èinnos» trvá príli¹ dlho.
246 C-g mô¾ete pou¾i» tie¾ pre odstránenie numerického argumentu príkazu,
247 ktorý nechcete dokonèi».
249 >> Stlaète C-u 100 pre vytvorenie numerického argumentu 100 a potom
250 stlaète C-g. Teraz stlaète C-f. Kurzor by sa mal posunú» iba
251 o jeden znak, preto¾e ste argument zru¹ili prostredníctvom
254 Ak ste omylom stlaèili <ESC>, mô¾ete sa ho zbavi» pomocou C-g.
257 * DEAKTIVOVANÉ PRÍKAZY
258 ----------------------
260 Niektoré príkazy Emacsu sú "deaktivované" ("disabled"), aby ich
261 zaèínajúci pou¾ívatelia nemohli vyvola» náhodne.
263 Ak vyvoláte niektorý z deaktivovaných príkazov, Emacs zobrazí hlásenie
264 oznamujúce, ktorý príkaz to bol, s otázkou, èi chcete tento príkaz
267 Ak naozaj chcete príkaz vyskú¹a», stlaète medzerník ako odpoveï
268 na túto otázku. Zvyèajne, ak nechcete deaktivovaný príkaz
269 vykona», odpovedzte na túto otázku pomocou "n".
271 >> Stlaète C-x C-l (èo je deaktivovaný príkaz),
272 potom na otázku odpovedzte n.
278 Emacs mô¾e ma» niekoµko okien (windows), pritom ka¾dé z nich zobrazuje svoj
279 vlastný text. Ako viac okien pou¾íva», objasníme neskôr. Teraz chceme
280 objasni», ako sa zbavi» nadbytoèných okien a vráti» sa do základnej
281 jednookennej editácie. Je to jednoduché:
283 C-x 1 Jedno okno (tj. zru¹enie v¹etkých ostatných okien)
285 Teda vlo¾enie Control-x nasledované èíslicou 1. C-x 1 roz¹íri okno
286 obsahujúce kurzor cez celú obrazovku. Zru¹í to v¹etky ostatné okná.
288 >> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l
289 >> Stlaète Control-h k Control-f.
290 Pozorujte, ako sa aktuálne okno zmen¹í a objaví sa nové okno
291 kvôli zobrazeniu dokumentácie pre príkaz Control-f.
293 >> Stlaète C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentáciou zmizne.
295 Tento príkaz sa odli¹uje od u¾ nauèených príkazov tým, ¾e pozostáva z dvoch
296 znakov. Zaèína znakom CONTROL-x. Exostuje celá séria príkazov zaèínajúcich
297 na CONTROL-x; veµa z nich sa týka okien, súborov, bufferov a súvisiacich vecí.
298 Tieto príkazy pozostávajú z dvoch, troch alebo ¹tyroch znakov.
301 * VKLADANIE A MAZANIE
302 ---------------------
304 Ak chcete vlo¾i» text, proste ho napí¹te. Znaky, ktoré vidíte,
305 ako A, 7, *, atï., sú Emacsom chápané ako text a vkladané okam¾ite.
306 Pre vlo¾enie znaku nového riadku stlaète <Return> (klávesu Enter).
308 Posledný znak, ktorý ste napísali, mô¾ete zmaza» stlaèením <Delback>.
309 <Delback> je klávesa na klávesnici -- tá istá, ktorú normálne pou¾ívate na
310 zmazanie naposledy napísaného znaku. Je to zvyèajne veµká klávesa pár riadkov
311 nad klávesou <Return>, a je väè¹inou oznaèovaná ako "Delete", "Del" alebo
314 Ak je veµká klávesa na tom mieste oznaèená ako "Backspace", potom je to ona,
315 ktorú budete pou¾íva» ako <Delback>. Mô¾e tam by» niekde inde e¹te klávesa
316 oznaèená ako "Delete", ale to nie je <Delback>.
318 V¹eobecne, <Delback> ma¾e znak bezprostredne pred momentálnou pozíciou kurzoru.
320 >> Vykonajte to teraz -- napí¹te niekoµko znakov a potom ich zma¾te
321 niekoµkými stlaèeniami <Delback>. Nebojte sa zmien v tomto súbore;
322 originálny tútorial sa nezmení. Toto je Va¹a osobná kópia.
324 Keï sa riadok textu zväè¹í natoµko, ¾e presiahne jeden riadok obrazovky, je
325 zobrazený na viacerých riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktorý pokraèuje na
326 ïal¹om riadku obrazovky, je indikovaný spätným lomítkom ("\") (alebo, ak
327 pou¾ívate grafický systém, malá zakrivená ¹ípka) na pravom okraji obrazovky.
329 >> Vkladajte text, pokiaµ nedosiahnete pravého okraju, a pokraèujte vo
330 vkladaní. Objaví sa Vám pokraèovací riadok.
332 >> Pou¾ite <Delback> pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opä» nevojde na
333 jeden riadok obrazovky. Pokraèovací riadok zmizne.
335 Znak nového riadku mô¾ete zmaza» ako ktorýkoµvek iný znak. Zmazanie
336 znaku nového riadku medzi dvoma riadkami spôsobí ich spojenie do jediného
337 riadku. Ak je výsledný riadok príli¹ dlhý na to, aby sa vo¹iel na ¹írku
338 obrazovky, bude zobrazený pokraèovacím riadkom.
340 >> Presuòte kurzor na zaèiatok riadku a stlaète <Delback>. To tento
341 riadok spojí s riadkom predchádzajúcim.
343 >> Stlaète <Return> pre znovuvlo¾enie zmazaného znaku nového riadku.
345 Spomeòte si, ¾e väè¹ina príkazov Emacsu mô¾e dosta» poèet opakovaní;
346 vrátane textových znakov. Opakovanie textových znakov ich vlo¾í
349 >> Vyskú¹ajte si to -- stlaète C-u 8 * pre vlo¾enie ********.
351 Teraz u¾ poznáte najzákladnej¹ie spôsoby, ako nieèo v Emacse napísa» a ako
352 opravova» chyby. Mô¾ete ale tie¾ maza» text po slovách alebo po riadkoch.
353 Tu je zhrnutie operácií pre mazanie textu:
355 <Delback> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
356 C-d Zmazanie znaku nasledujúceho za kurzorom
358 M-<Delback> Zru¹enie slova bezprostredne pred kurzorom
359 M-d Zru¹enie slova nasledujúceho za kurzorom
361 C-k Zru¹enie textu od pozície kurzoru do konca riadku
362 M-k Zru¹enie textu do konca aktuálnej vety
364 V¹imnite si, ¾e <Delback> a C-d, resp. M-<Delback> a M-d, roz¹irujú paralelu
365 zaèatú C-f a M-f (pravda, <Delback> naozaj nie je control znak, ale tým sa
366 nebudeme trápi»). C-k a M-k sú ako C-e a M-e v zmysle vz»ahu riadkov k vetám.
368 ¥ubovoµnú èas» buffera mô¾ete zru¹i» aj nasledujúcim spôsobom. Presuòte sa
369 na koniec tejto èasti a stlaète C-@ alebo C-SPC (µubovoµnú z týchto
370 kombinácií). (SPC znamená medzerník.) Presuòte sa na druhý koniec tejto
371 èasti a stlaète C-w. Text medzi týmito pozíciami bude zru¹ený.
373 >> Presuòte kurzor na písmeno ¥ na zaèiatku predchádzajúceho odstavca.
374 >> Stlaète C-SPC. Emacs by mal zobrazi» v spodnom riadku obrazovky správu
376 >> Presuòte kurzor na písmeno c v slove "koniec" na druhom riadku
378 >> Stlaète C-w. Text, ktorý zaèína písmenom L a konèí pred písmenom "c"
381 Uvedomte si, ¾e rozdiel medzi "ru¹ením" ("killing") a "mazaním"
382 ("deleting") je ten, ¾e "zru¹ené" veci mô¾u by» vhodené spä», zatiaµ èo
383 "zmazané" nie. V¹eobecne príkazy, ktoré mô¾u zmaza» väè¹ie mno¾stvo
384 textu, ukladajú text, zatiaµ èo príkazy, ktoré ma¾ú jediný znak alebo
385 iba prázdne riadky a medzery, mazaný text neukladajú.
387 >> Presuòte kurzor na zaèiatok neprázdneho riadku.
388 Potom stlaète C-k pre zru¹enie textu na tomto riadku.
389 >> Stlaète C-k druhý krát. Uvidíte, ¾e to zru¹í znak nového riadku, ktorý
392 V¹imnite si, ¾e jedno C-k zru¹í obsah riadku a druhé C-k zru¹í riadok
393 samotný a posunie v¹etky ïal¹ie riadky hore. C-k spracováva numerický
394 argument ¹peciálne: zru¹í zodpovedajúci poèet riadkov VRÁTANE ich
395 obsahu. To u¾ nie je opakovanie. C-u 2 C-k zru¹í dva riadky a ich
396 obsah; dvojité stlaèenie C-k by toto obvykle nespravilo.
398 Vracanie textov spä» sa nazýva "vhadzovanie" ("yanking"). (Predstavte
399 si opätovné vhadzovanie, vracanie spä» textu, ktorý bol odstránený.)
400 Zmazaný text mô¾ete vhodi» buï na to isté miesto, odkiaµ bol zmazaný,
401 alebo na iné miesto v bufferi, alebo dokonca aj do iného súboru.
402 Text mô¾ete vhodi» aj viac krát, keï vytvárate jeho ïal¹ie kópie.
404 Príkazom na vhadzovanie je C-y. Tento príkaz vlo¾í posledný zmazaný
405 text na pozíciu, na ktorej sa nachádza kurzor.
407 >> Skúste to; stlaète C-y pre vhodenie textu spä».
409 Ak stlaèíte C-k niekoµko krát po sebe. v¹etok zmazaný text je ulo¾ený
410 spolu tak, aby bolo mo¾né vhodi» spä» v¹etky riadky naraz.
412 >> Stlaète niekoµko krát C-k.
414 Teraz obnovte naposledy zru¹ený text:
416 >> Stlaète C-y. Potom posuòte kurzor o niekoµko riadkov ni¾¹ie a stlaète
417 C-y znovu. Teraz vidíte, ako je mo¾né kopírova» text.
419 Èo keï máte nejaký text, ktorý by ste radi vhodili spä» a potom zru¹íte
420 nieèo iného? C-y by vlo¾ilo posledný zru¹ený text. Ale predchádzajúci
421 text ni je stratený. Mô¾ete ho získa» spä» pou¾itím príkazu M-y. Potom,
422 èo spravíte C-y pre získanie posledného zru¹eného textu, stlaèenie M-y
423 vymení tento vhodený text za predchádzajúci zru¹ený text. Ïal¹ími a
424 ïal¹ími stlaèeniami M-y dostávate predchádzajúce a predchádzajúce zru¹ené
425 texty. Keï dosiahnete text, ktorý hµadáte, nemusíte s ním pre jeho
426 uchovanie niè ïal¹ieho robi». Jednoducho vhodený text ponechajte, kde
427 je, a pokraèujte v editácii.
429 Ak opakujete M-y dostatoène dlho, dostanete se spä» k východziemu
430 bodu (posledne zru¹enému textu).
432 >> Zru¹te riadok, presuòte kurzor niekam inam a zru¹te iný riadok.
433 Potom vykonajte C-y pre vrátenie druhého zru¹eného riadku.
434 Potom stlaète M-y a vhodený riadok bude nahradený prvým zru¹eným riadkom.
435 Opakujte M-y a pozorujte, èo dostávate. Pokraèujte v tom, pokiaµ sa
436 znova neobjaví druhý zru¹ený riadok a potom niekoµko ïal¹ích.
437 Ak chcete, mô¾ete skúsi» preda» M-y kladné a záporné argumenty.
443 Ak vykonáte v texte zmenu a potom zistíte, ¾e to bol omyl, mô¾ete
444 zmenu vráti» príkazom undo, C-x u.
446 C-x u obvykle vráti zmeny vykonané jedným príkazom; pokiaµ C-x u
447 zopakujete niekoµko krát po sebe, ka¾dé opakovanie vráti jeden ïal¹í
450 Sú ale dve výnimky: príkazy, ktoré nemenia text, sa nepoèítajú (to
451 zahàòa príkazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladajúce
452 samy seba sú obvykle spracovávané v skupinách a¾ po 20. (To je kvôli
453 tomu, aby sa zredukoval poèet C-x u nutných pre vrátenie vkladaného
456 >> Zru¹te tento riadok pomocou C-k, stlaète potom C-x u a riadok by sa mal
459 Alternatívny undo príkaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v¹ak
460 menej pracné ho aplikova» niekoµko krát za sebou. Nevýhodou C-_ je, ¾e
461 na niektorých klávesniciach nie je jasné, ako ho vyvola». To je dôvod,
462 preèo ponúkame aj C-x u. Na niektorých termináloch mô¾ete C-_ vyvola»
463 stlaèením / pri stlaèenom CTRL.
465 Numerický argument pre C-_ a C-x u funguje ako poèet opakovaní.
467 Pomocou príkazu undo mô¾ete vráti» zru¹ený aj zmazaný text. Rozdiel medzi
468 mazaním a ru¹ením textu ovplyvòuje mo¾nos» vhodenia tohto textu pomocou
469 C-y, neovplyvòuje ale mo¾nosti príkazu undo.
475 Aby text, ktorý editujete, zostal trvale uchovaný, musíte ho ulo¾i» do
476 súboru. Inak by bol po ukonèení Emacsu stratený. Svoju editáciu
477 spojíte so súborom "vyhµadaním" ("finding") súboru. (Tie¾ sa to
478 nazýva "nav¹tívenie" ("visiting") súboru.)
480 Vyhµadanie súboru znamená, ¾e vidíte jeho obsah v Emacse. V mnohých
481 ohµadoch je to, ako by ste editovali priamo ten súbor. Napriek tomu zmeny,
482 ktoré prostredníctvom Emacsu robíte, sa nestanú trvalými, pokiaµ tieto
483 zmeny do súboru "neulo¾íte" ("save"). Tým sa zamedzí nechcenému ponechaniu
484 èiastoène zmeneného súboru v systéme. Dokonca aj keï súbor ulo¾íte,
485 Emacs uchová pôvodný súbor pod zmeneným názvom pre prípad, ¾e by ste
486 zistili, ¾e va¹e úpravy boli chybné.
488 Keï sa pozriete do dolnej èasti obrazovky, uvidíte riadok, ktorý zaèína a
489 konèí pomlèkami a na zaèiatku má "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nieèo podobného.
490 Táto èas» obrazovky obvykle obsahuje meno súboru, ktorý je práve
491 nav¹tívený. Akurát teraz máte nav¹tívený súbor nazvaný "TUTORIAL.sk",
492 ktorý je Va¹ou osobnou èmáraciou kópiou tútorialu Emacsu. Keï v Emacse
493 vyhµadáte súbor, jeho meno sa objaví presne na tom mieste.
495 Ïal¹ou vecou súvisiacou s príkazom pre vyhµadanie súboru je to, ¾e musíte
496 poveda», ktoré meno súboru chcete. Hovoríme, ¾e príkaz "èíta argument
497 z terminálu" (v tomto prípade je argumentom meno súboru). Potom, èo
500 C-x C-f Vyhµadanie súboru
502 Emacs sa Vás opýta na meno súboru. Meno súboru, ktoré pí¹ete, sa
503 objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktorý sa v tejto situácii nazýva
504 minibuffer. Pre editáciu mena súboru mô¾ete pou¾íva» obvyklé editaèné
507 Zadávanie mena súboru (v¹eobecne akýkoµvek vstup z minibuffera) mô¾ete
510 >> Stlaète C-x C-f a potom C-g. To minibuffer zru¹í a tie¾ to zru¹í
511 príkaz C-x C-f, ktorý minibuffer pou¾il. Tak¾e nevyhµadáte ¾iadny
514 Po napísaní mena súboru stlaète <Return> na jeho ukonèenie.
515 Príkaz C-x C-f potom zaène pracova» a vyhµadá súbor, ktorý ste zvolili.
516 Po skonèení príkazu C-x C-f minibuffer zmizne.
518 Po malej chvíli sa obsah súboru objaví na obrazovke a mô¾ete ho
519 editova». Keï chcete zmeny natrvalo ulo¾i», pou¾ite príkaz
521 C-x C-s Ulo¾enie súboru
523 To skopíruje text z Emacsu do súboru. Keï to spravíte prvý krát, Emacs
524 premenuje pôvodný súbor na súbor s novým menom, aby nebol stratený.
525 Nové meno je vytvorené pridaním "~" na koniec pôvodného mena súboru.
527 Keï je ukladanie dokonèené, Emacs zobrazí meno zapísaného súboru.
528 Mali by ste uklada» rozumne èasto, aby ste nestratili príli¹ veµa práce
529 v prípade pádu systému.
531 >> Stlaète C-x C-s pre ulo¾enie Va¹ej kópie tútorialu.
532 Malo by to zobrazi» "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.
534 POZNÁMKA: Na niektorých systémoch spôsobí stlaèenie C-x C-s zatuhnutie
535 obrazovky a nevidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
536 "vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a
537 nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom
538 v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále Emacsu
539 vyhµadajte radu, ako sa vysporiada» s touto "vlastnos»ou".
541 Existujúci súbor mô¾ete vyhµada», aby ste ho mohli prehliada» alebo
542 editova». Mô¾ete tie¾ vyhµada» súbor, ktorý e¹te neexistuje. To je
543 spôsob, akým sa dá vytvori» súbor v Emacse: vyhµadajte súbor, ktorý
544 bude na zaèiatku prázdny a potom zaènite vklada» text urèený pre tento
545 súbor. Keï po¾iadate o ulo¾enie, Emacs skutoène vytvorí súbor
546 s textom, ktorý ste vlo¾ili. Od tej chvíle sa potom mô¾ete cíti», ako
547 keby ste editovali u¾ existujúci súbor.
553 Ak vyhµadáte pomocou C-x C-f druhý súbor, prvý súbor v Emacse
554 zostáva. Mô¾ete sa doò spä» prepnú» jeho opätovným vyhµadaním
555 pomocou C-x C-f. Týmto spôsobom mô¾ete do Emacsu dosta» pomerne veµa
558 >> Vytvorte súbor pomenovaný "foo" stlaèením C-x C-f foo <Return>.
559 Potom vlo¾te nejaký text, zmeòte ho a ulo¾te "foo" stlaèením C-x C-s.
560 Nakoniec stlaète C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, èím sa vrátite spä» do
563 Emacs ukladá text ka¾dého súboru do objektu nazývaného "buffer".
564 Vyhµadanie súboru vytvorí v Emacse nový buffer. Ak chcete vidie» zoznam
565 bufferov, ktoré momentálne existujú vo Va¹om procese Emacs, stlaète:
567 C-x C-b Zoznam bufferov
569 >> Skúste teraz C-x C-b.
571 Uvidíte, ¾e ka¾dý buffer má v zozname meno a mô¾e tam ma» tie¾ meno súboru,
572 ktorého text obsahuje. AKÝKO¥VEK text, ktorý vidíte v emacsovom okne, je v¾dy
573 súèas»ou nejakého bufferu.
575 >> Stlaète C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.
577 Ak máte niekoµko bufferov, iba jeden z nich je "aktuálny". Je to ten buffer,
578 ktorý práve upravujete. Ak chcete upravova» iný buffer, musíte sa doòho
579 "prepnú»". Ak sa chcete prepnú» do bufferu so súborom, mô¾ete ho znova otvori»
580 príkazom C-x C-f. Ale existuje jednoduch¹í spôsob: pou¾ite príkaz C-x b. Pri
581 tomto príkaze musíte napísa» meno bufferu.
583 >> Napí¹te C-x b foo <Return> na vrátenie sa do bufferu "foo", ktorý uchováva
584 text súboru "foo". Potom napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa
587 Väè¹inu èasu, meno bufferu je také isté ako meno súboru (bez názvu adresára).
588 Ale nie je to v¾dy pravda. Zoznam bufferov vytvorený s C-x C-b v¾dy uká¾e mená
591 HOCAKÝ text, ktorý vidíte v okne Emacsu je v¾dy èas» nejakého bufferu.
592 Niektoré buffery nezodpovedajú súborom. Napríklad, buffer pomenovaný
593 "*Buffer List*" nemá ¾iadny súbor. Je to buffer, ktorý obsahuje zoznam
594 bufferov, vytvorený pomocou C-x C-b. Buffer nazvaný "*Messages*" tie¾
595 nezodpovedá súboru¨obsahuje správy, ktoré sa objavili na spodnom riadku poèas
596 vá¹ho sedenia s Emacsom.
598 >> Napí¹te C-x b *Messages* <Return> a pozrite sa na buffer so správami. Potom
599 napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa do tohto návodu.
601 Ak zmeníte text jedného súboru a potom vyhµadáte iný súbor,
602 nespôsobí to ulo¾enie prvého súboru. Jeho zmeny zostávajú v Emacse
603 uchované v jemu zodpovedajúcom buffere. Vytvorenie a úprava druhého
604 súboru nemá ¾iadny vplyv na buffer prvého súboru. To je veµmi
605 u¾itoèné, ale tie¾ to znamená, ¾e potrebujete vhodný spôsob, ako ulo¾i»
606 buffer prvého súboru. Nutnos» prepnú» sa spä» pomocou C-x C-f, aby
607 ho bolo mo¾né ulo¾i» prostredníctvom C-x C-s, by bola nemiestne
608 ob»a¾ujúca. Tak¾e máme
610 C-x s Ulo¾enie niektorých bufferov
612 C-x s sa Vás spýta na ka¾dý buffer, ktorý obsahuje zmeny, ktoré ste
613 neulo¾ili. Pre ka¾dý taký buffer sa Vás spýta, èi ho má ulo¾i».
615 >> Vlo¾te riadok textu a potom stlaète C-x s.
616 Emacs by sa Vás mal opýta», èi má by» ulo¾ený buffer nazvaný TUTORIAL.sk.
617 Odpovedzte na túto otázku áno (yes) stlaèením "y".
620 * ROZ©IROVANIE SADY PRÍKAZOV
621 ----------------------------
623 Existuje omnoho, omnoho viac príkazov Emacsu, ako tie, ktoré by vôbec mohli
624 by» rozmiestnené na v¹etky control a meta znaky. Emacs tento problém
625 obchádza prostredníctvom X (eXtend) príkazu. Ten vzniká dvoma spôsobmi:
627 C-x Znakový eXtend. Nasledovaný jedným znakom.
628 M-x Pomenovaný príkaz eXtend. Nasledovaný dlhým názvom.
630 To sú príkazy, ktoré sú v¹eobecne u¾itoèné, ale menej èasto pou¾ívané
631 ako tie, ktoré ste sa u¾ nauèili. U¾ ste videli dva z nich: súborové
632 príkazy C-x C-f pre vyhµadanie a C-x C-s pre ulo¾enie. Iný príklad je
633 príkaz pre ukonèenie Emacsu -- tj. príkaz C-x C-c. (Nemajte obavy
634 o stratu zmien, ktoré ste spravili; C-x C-c ponúkne ulo¾enie ka¾dého
635 zmeneného súboru pred tým, ne¾ sa Emacs skonèí.)
637 C-z je príkaz na *doèasné* opustenie Emacsu -- mô¾ete sa po òom do
638 spusteného Emacsu vráti».
640 Na systémoch, ktoré to umo¾òujú, C-z Emacs "pozastaví"; tzn. vráti Vás
641 do shellu, ale Emacs neskonèí. V najbe¾nej¹ích shelloch sa mô¾ete do
642 Emacsu vráti» príkazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.
644 Na systémoch, ktoré pozastavovanie procesov nemajú implementované, C-z
645 vytvorí subshell be¾iaci pod Emacsom, aby Vám dal ¹ancu spusti» iné
646 programy a potom sa do Emacsu vráti»; nevykoná teda pravé opustenie
647 Emacsu. V tom prípade je obvyklou cestou návratu zo subshellu do Emacsu
648 shellový príkaz `exit'.
650 Chvíµa pre pou¾itie C-x C-c nastane vtedy, keï sa chystáte odhlási» sa zo
651 systému. Správne je to tie¾ pri ukonèovaní Emacsu vyvolaného po¹tovým
652 programom a rôznymi inými utilitami, preto¾e tie nemusia vedie», ako si poradi»
653 s pozastavením Emacsu. Napriek tomu za normálnych okolností, pokiaµ sa
654 nechystáte odhlási», je lep¹ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho ukonèi».
656 Existuje mnoho C-x príkazov. Tu je zoznam tých, ktoré ste sa u¾ nauèili:
658 C-x C-f Vyhµadanie súboru
659 C-x C-s Ulo¾enie súboru
660 C-x C-b Zoznam bufferov
661 C-x C-c Ukonèenie Emacsu
662 C-x 1 Zru¹enie v¹etkých okien okrem jedného
665 Pomenované eXtended príkazy sú príkazy, ktoré sú pou¾ívané e¹te menej, alebo
666 príkazy, ktoré sú pou¾ívané iba v istých módoch. Príkladom je príkaz
667 replace-string, ktorý globálne nahradí jeden re»azec iným. Keï stlaèíte M-x,
668 vypí¹e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada» meno
669 príkazu; v tomto prípade "replace-string". Jednoducho napí¹te "repl s<TAB>"
670 a Emacs názov doplní. (<TAB> je klávesa Tab, be¾ne sa nachádza nad klávesou
671 CapsLock alebo Shift na µavom okraji klávesnice.) Skonèite zadávanie mena
672 príkazu pomocou <Return>.
674 Príkaz replace-string vy¾aduje dva argumenty -- re»azec, ktorý má by»
675 nahradený, a re»azec, ktorý ho má nahradi». Ka¾dý argument musíte
676 ukonèi» pomocou <Return>.
678 >> Presuòte kurzor na prázdny riadok dva riadky pod týmto.
679 Potom napí¹te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.
681 V¹imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
682 z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdekoµvek sa za aktuálnou pozíciou
686 * AUTOMATICKÉ UKLADANIE
687 -----------------------
689 Ak ste spravili zmeny v súbore, ale nemáte ich e¹te ulo¾ené,
690 mô¾u by» v prípade páde systému stratené. Aby vás Emacs pred tým ochránil,
691 periodicky zapisuje "auto save" súbor pre ka¾dý súbor, ktorý
692 editujete. Meno auto save súboru má na zaèiatku a na konci #;
693 napríklad ak sa Vá¹ soubor nazýva "hello.c", jeho auto save
694 súbor sa nazýva "#hello.c#". Ak súbor ulo¾íte normálnym spôsobom,
695 Emacs auto save súbor zma¾e.
697 Ak nastane pád systému, mô¾ete svoje úpravy obnovi» z auto-save
698 súboru, a to normálnym vyhµadaním súboru (toho, ktorý ste editovali,
699 nie auto save súboru) a následným spustením M-x recover-file<return>.
700 Na ¾iados» o potvrdenie odpovedzte zadaním yes<return> pre pokraèovanie a
701 obnovenie auto-save dát.
707 Keï Emacs vidí, ¾e pí¹ete príkazy pomaly, ukazuje Vám ich v spodnej
708 èasti obrazovky v oblasti nazývanej "echo oblas»". Echo oblas» obsahuje
709 dolný riadok obrazovky.
715 Riadok bezprostredne nad echo oblas»ou sa nazýva "stavový riadok"
717 Stavový riadok vraví nieèo ako:
719 --:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%----------------
721 Tento riadok podáva u¾itoènú informáciu o stave Emacsu a texte, ktorý
724 U¾ viete, èo znamená meno súboru -- je to súbor, ktorý ste vyhµadali.
725 -NN%-- oznaèuje Va¹u aktuálnu pozíciu v texte; vraví, ¾e NN percent textu
726 je nad horným okrajom obrazovky. Ak je zaèiatok súboru na obrazovke, je
727 tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
728 --Bot--. Ak sa dívate na tak malý text, ¾e sa celý vojde na obrazovku,
729 stavový riadok vraví --All--.
731 Písmeno L a èíslice oznaèujú pozíciu iným spôsobom, udávajú riadok, na ktorom
734 Hviezdièky blízko zaèiatku znamenajú, ¾e ste text zmenili. Tesne po
735 vyhµadaní alebo ulo¾ení súboru v tejto èasti stavového riadku nie sú ¾iadne
736 hviezdièky, iba pomlèky.
738 Èas» stavového riadku v zátvorkách vraví, v akých editaèných módoch sa
739 nachádzate. Implicitný mód je Fundamental, èo je ten, ktorý momentálne
740 pou¾ívate. Je príkladom hlavného módu ("major mode").
742 Emacs má celý rad hlavných módov. Niektoré z nich sú urèené pre
743 editovanie rôznych programovacích jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp mód,
744 Text mód, atï. V µubovoµnom okamihu je aktívny práve jeden hlavný mód a
745 jeho meno je mo¾né nájs» v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
748 Ka¾dý hlavný mód mení chovanie niektorých príkazov. Napríklad existujú
749 príkazy pre vytváranie komentárov v programe, a preto¾e ka¾dý programovací
750 jazyk má inú predstavu o tom, ako má komentár vyzera»,
751 musí ka¾dý hlavný mód vklada» komentáre inak. Ka¾dý hlavný mód je
752 vlastne meno extended príkazu, ktorým sa do tohoto módu mô¾ete
753 prepnú». Napríklad M-x fundamental-mode je príkaz pre prepnutie sa do
756 Ak sa chystát meni» normálny text, ako napríklad tento súbor, pravdepodobne by
757 ste mali pou¾i» Text mód.
758 > Napí¹te M-x text-mode <Return>.
760 Nebojte sa, ¾iadny z príkazov, ktoré ste sa nauèili, chovanie Emacsu nijako
761 významne nezmení. Mô¾ete si ale v¹imnú», ¾e M-f a M-b teraz pracujú
762 s apostrofmi ako so súèas»ou slova. Pred tým, vo Fundamental móde, M-f
763 a M-b pracovali s apostrofmi ako oddeµovaèmi slov.
765 Hlavné módy obyèajne robia men¹ie zmeny, ako bola táto: príkazy väè¹inou
766 robia "to isté", ale v ka¾dom hlavnom móde pracujú trochu inak.
768 Dokumentáciu k aktuálnemu hlavnému módu si mô¾ete zobrazi» stlaèením C-h m.
770 >> Raz alebo viac krát pou¾ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
772 >> Stlaète C-h m, aby ste videli, ako sa Text mód lí¹i od Fundamental
774 >> Stlaète C-x 1 pre odstránenie dokumentácie z obrazovky.
776 Hlavné módy sa nazývajú hlavné preto, ¾e tie¾ existujú vedµaj¹ie módy
777 (minor modes). Vedµaj¹ie módy nie sú alternatívou k hlavným módom, ale
778 ich malé modifikácie. Ka¾dý vedµaj¹í mód mô¾e by» zapnutý alebo vypnutý
779 sám o sebe nezávisle na v¹etkých ostatných vedµaj¹ích módoch a nezávisle na
780 hlavnom móde. Tak¾e nemusíte pou¾íva» ¾iadny vedµaj¹í mód alebo mô¾ete
781 pou¾íva» jeden vedµaj¹í mód alebo µubovoµnú kombináciu niekoµkých
784 Jedným z veµmi u¾itoèných vedµaj¹ích módov, hlavne pre úpravy slovenských
785 textov, je Auto Fill mód. Keï je tento mód zapnutý, Emacs zalomí riadok
786 medzi dvoma slovami, kedykoµvek vkladáte text a riadok sa stane príli¹
789 Auto Fill mód mô¾ete zapnú» vykonaním M-x auto-fill-mode<Return>.
790 Ak je tento mód zapnutý, mô¾ete ho vypnú» vykonaním M-x
791 auto-fill-mode<Return>. Ak je mód vypnutý, tento príkaz ho zapína,
792 a ak je mód zapnutý, tak ho tento príkaz vypína. Vravíme, ¾e tento
793 príkaz prepína ("toggles") tento mód.
795 >> Napí¹te teïa M-x auto-fill-mode<Return>. Potom vkladajte "asdf " stále
796 dookola tak dlho, pokiaµ neuvidíte, ako sa vkladaný riadok rozdelí na dva
797 riadky. Do textu musíte vklada» medzery preto, ¾e Auto Fill mód
798 zalamuje riadky iba v medzerách.
800 Okraj je obvykle nastavený na 70 znakov, ale mô¾ete to zmeni» príkazom
801 C-x f. Hodnotu okraju, ktorú si prajete, by ste mali preda» ako
804 >> Napí¹te C-x f s argumentom 20. (C-u 2 0 C-x f).
805 Potom napí¹te nejaký text a pozorujte, ako Emacs vypåòa riadky po
806 20. znakoch. Potom nastavte okraj spä» na 70 opätovným pou¾itím
809 Ak spravíte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mód ho
811 Pre preformátovanie odstavca stlaète M-q (Meta-q) s kurzorom vnútri
814 >> Presuòte kurzor do predchádzajúceho odstavcu a stlaète M-q.
820 Emacs vie v texte vyhµadáva» re»azce (tj. skupiny spojených znakov alebo
821 slov) smerom vpred alebo vzad. Hµadanie re»azca je príkaz presúvajúci
822 kurzor; presunie kurzor na najbli¾¹ie miesto, kde sa tento re»azec nachádza.
824 Vyhµadávací príkaz Emacsu sa lí¹i od vyhµadávacích príkazov väè¹iny
825 editorov v tom zmysle, ¾e je "inkrementálny". To znamená, ¾e vyhµadávanie
826 sa robí u¾ v okam¾iku, keï zadávate hµadaný re»azec.
828 Príkaz pre hµadanie vpred je C-s a pre hµadanie vzad C-r.
829 POZOR! E¹te to neskú¹ajte.
831 Keï stlaèíte C-s, uvidíte v echo oblasti prompt "I-search". To Vám
832 vraví, ¾e Emacs sa nacháza v stave, ktorý sa nazýva inkrementálne hµadanie,
833 a èaká, kým mu zadáte, èo chcete hµada». <RET> hµadanie ukonèí.
835 >> Teraz zaènite hµadanie stlaèením C-s. POMALY, písmeno po písmene, pí¹te
836 slovo 'kurzor'. Po ka¾dom písmene si v¹imnite, èo sa deje s kurzorom.
837 Teraz ste vyhµadali "kurzor" prvý krát.
838 >> Stlaète C-s znova, aby ste na¹li ïal¹í výskyt slova "kurzor".
839 >> Teraz ¹tyri krát stlaète <Delback> a pozerajte, ako sa kurzor
841 >> Stlaète <RET> pre ukonèenie hµadania.
843 Videli ste, èo sa stalo? Emacs sa v inkrementálnom hµadaní pokú¹a
844 prejs» na ïal¹í výskyt re»azca, ktorý ste dosiaµ napísali. Ak chcete
845 prejs» na ïal¹í výskyt 'kurzor', jednoducho stlaète C-s zas.
846 Ak u¾ ¾iadny taký výskyt nie je, Emacs pípne a povie Vám, ¾e
847 hµadanie momentálne "zlyháva", C-g hµadanie ukonèí.
849 POZNÁMKA: Na niektorých systémoch stlaèenie C-s spôsobí zatuhnutie
850 obrazovky a neuvidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
851 "vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a
852 nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom
853 vyhµadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále
854 Emacsu radu, ako obís» túto "vlastnos»".
856 Ak uprostred inkrementálneho hµadania stlaèíte <Delback>, uvidíte,
857 ¾e posledný znak v hµadanom re»azci zmizne a hµadanie sa vracia na posledné
858 miesto hµadania. Predpokladajme napríklad, ¾e ste napísali "c", aby ste
859 na¹li prvý výskyt "k". Ak teraz stlaèíte "u", kurzor sa presunie na
860 prvý výskyt "ku". Teraz stlaète <Delback>. To vyma¾e "u" z hµadaného
861 re»azca a kurzor sa presunie spä» na prvý výskyt "k".
863 Ak uprostred hµadania stlaèíte control alebo meta znak (s niekoµkými
864 výnimkami -- znaky, ktoré sú ¹peciálne v hµadaní, ako C-s a C-r),
865 hµadanie bude ukonèené.
867 C-s zaèína hµadanie, ktoré hµadá akýkoµvek výskyt hµadaného re»azca ZA
868 aktuálnu pozíciu kurzoru. Ak chcete nieèo hµada» v predchádzajúcom texte,
869 stlaète namiesto C-s C-r. V¹etko, èo sme povedali o C-s, platí tie¾ o C-r
870 okrem toho, ¾e smer hµadania je opaèný.
876 Jednou z pekných vlastností Emacsu je to, ¾e mô¾e na obrazovke zobrazi»
879 >> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie
882 >> Ak stlaèíte C-x 2, obrazovka sa rozdelí na dve okná.
883 Obidve okná zobrazujú tento tútorial. Kurzor zostáva na vrchu okna.
885 >> Stlaète C-M-v pre rolovanie spodného okna.
886 (Ak nemáte skutoènú klávesu Meta, stlaète ESC C-v.)
888 >> Stlaète C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolného okna.
889 >> Pou¾ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
890 Pokraèujte v èítaní týchto in¹trukcií v hornom okne.
892 >> Znovu stlaète C-x o pre presun kurzoru spä» do horného okna.
893 Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol pôvodne.
895 Mô¾ete ïalej pou¾íva» C-x o pre prepínanie medzi oknami. Ka¾dé okno má svoju
896 vlastnú pozíciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
897 V¹etky obvyklé editaèné príkazy platia pre okno, v ktorom sa nachádza
898 kurzor. Toto okno nazývame "aktívne okno" ("selected window").
900 Príkaz C-M-v je veµmi u¾itoèný, ak v jednom okne editujete text a
901 druhé okno pou¾ívate iba pre prehµad. Mô¾ete necháva» kurzor stále
902 v okne, kde editujete, a postupova» po druhom okne pomocou C-M-v.
904 C-M-v je príkladom CONTROL-META znaku. Ak máte skutoènú META klávesu,
905 mô¾ete vyvola» C-M-v pridr¾aním oboch kláves CTRL a META pri stlaèení v.
906 Nezále¾í na tom, èi stlaèíte ako prvú klávesu CTRL alebo META, preto¾e obe
907 tieto klávesy fungujú ako modifikátory kláves, ktoré stlaèíte.
909 Ak nemáte skutoènú META klávesu, mô¾ete namiesto nej pou¾i» ESC, na
910 poradí zále¾í: musíte stlaèi» ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
911 nefungovalo. To preto, lebo ESC je samostatný znak, a nie modifikátor.
913 >> Stlaète C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili dolného okna.
915 (Ak by ste C-x 1 stlaèili v dolnom okne, odstránilo by to horné okno.
916 Chápte tento príkaz ako "ponechaj akurát jedno okno -- to, v ktorom
919 Nemusíte v oboch oknách zobrazova» ten istý buffer. Ak pou¾ijete
920 C-x C-f pre vyhµadanie súboru v jednom z okien, druhé okno sa nezmení.
921 Mô¾ete vyhµadáva» súbory v oboch oknách nezávisle.
923 Tu je ïal¹í spôsob, ako vyu¾i» dve okná na zobrazenie dvoch rôznych vecí:
925 >> Stlaète C-x 4 C-f nasledované menom niektorého z Va¹ich súborov.
926 Dokonèite to pomocou <Return>. Vidíte zadaný súbor v dolnom okne.
927 Presunul sa tam aj kurzor.
929 >> Stlaète C-x o pre presun spä» do horného okna a C-x 1 pre zmazanie
933 * REKURZÍVNE EDITAÈNÉ ÚROVNE
934 ----------------------------
936 Obèas sa dostanete do nieèoho, èo sa nazýva "rekurzívna editaèná úroveò"
937 ("recursive editing level"). To je indikované hranatými zátvorkami v
938 stavovom riadku obklopujúcemu zátvorky okolo mena hlavného módu.
939 Napríklad mô¾ete vidie» [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).
941 Aby ste sa dostali z rekurzívnej editaènej úrovne, stlaète ESC ESC ESC.
942 To je v¹eobecný "vyskakovací" príkaz. Mô¾ete ho pou¾i» tie¾ pre odstránenie
943 niektorých okien a vyskoèenie z minibuffera.
945 >> Stlaète M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stlaète
946 ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.
948 Z rekurzívnej editaènej úrovne nemô¾ete vyskoèi» pomocou C-g. To preto, ¾e
949 C-g je vyu¾ívané pre ru¹enie príkazov a argumentov VO VNÚTRI rekurzívnej
953 * ZÍSKANIE ÏAL©EJ NÁPOVEDY
954 --------------------------
956 V tomto tútoriale sme sa pokúsili Vám poskytnú» dostatok informácií,
957 aby ste mohli zaèa» Emacs pou¾íva». V Emacse je toho toµko, ¾e by bolo
958 nemo¾né to v¹etko objasni» v tomto návode. V ka¾dom prípade sa o Emacse
959 mô¾ete nauèi» viac, preto¾e má veµa u¾itoèných vlastností. Emacs ponúka
960 príkazy pre èítanie dokumentácie svojich príkazov. V¹etky tieto "help"
961 príkazy zaèínajú znakom Control-h, ktorý sa nazýva "help znak".
963 Pre pou¾itie vlastností nápovedy stlaète znak C-h a potom znak hovoriaci,
964 aký druh nápovedy si ¾iadate. Ak ste NAOZAJ stratení, stlaète C-h ? a
965 Emacs Vám povie, aké druhy nápovedy Vám mô¾e poskytnú». Ak ste stlaèili
966 C-h a potom ste sa rozhodli, ¾e ¾iadnu nápovedu nechcete, jednoducho ju
967 zru¹te stlaèením C-g.
969 (Na niektorých poèítaèoch je význam znaku C-h zmenený. To by naozaj
970 nemalo by» v¹eobecným nastavením pre v¹etkých pou¾ívateµov, tak¾e máte právo
971 pos»a¾ova» sa systémovému administrátorovi. Do tej doby, ak C-h
972 nezobrazuje hlásenie o nápovede v dolnej èasti obrazovky, skúste namiesto
973 toho pou¾íva» klávesu F1 alebo M-x help RET.)
975 Najzákladnej¹í príkaz nápovedy je C-h c. Stlaète C-h, znak c a klávesový
976 príkaz; Emacs potom zobrazí veµmi struèný popis príkazu.
978 >> Stlaète C-h c C-p.
980 Hlásenie by malo vyzera» asi takto
982 C-p runs the command previous-line
984 To vám oznamuje "meno funkcie". Mená funkcií sú pou¾ívané hlavne pre
985 konfiguráciu a roz¹irovanie Emacsu. Ale preto¾e mená funkcií sú volené
986 tak, aby naznaèovali, èo zodpovedajúci príkaz robí, mô¾u slú¾i» tie¾
987 ako veµmi struèná dokumentácia -- dostatoèná na to, aby Vám pripomenula
988 príkazy, ktoré ste sa u¾ nauèili.
990 Viacznakové príkazy ako C-x C-s a (ak nemáte META, EDIT ani ALT
991 klávesu) <ESC>v sú pre C-h c povolené tie¾.
993 Na získanie viac informácií o príkaze pou¾ite namiesto C-h c C-h k.
995 >> Stlaète C-h k C-p.
997 To zobrazí dokumentáciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak
998 výstup preèítate, stlaète C-x 1, aby ste sa textu nápovedy zbavili.
999 Nemusíte to robi» hneï. Mô¾ete chvíµu editova» a nazera» do textu
1000 nápovedy a a¾ potom stlaèi» C-x 1.
1002 Tu sú ïal¹ie u¾itoèné voµby C-h:
1004 C-h f Popis funkcie. Zadáváte meno funkcie.
1006 >> Skúste napísa» C-h f previous-line<Return>.
1007 To vypí¹e v¹etky informácie, ktoré Emacs má o funkcii implementujúcej
1010 Podobný príkaz C-h v zobrazí dokumentáciu premennej, ktorej hodnotu
1011 mô¾ete nastavi» pre ovplyvnenie chovania Emacsu. Meno premennej musíte
1012 zada», a¾ keï sa naò Emacs spýta.
1014 C-h a Príkazové apropos. Zadajte kµúèové slovo a Emacs vypí¹e
1015 v¹etky príkazy, ktorých meno obsahuje toto kµúèové
1016 slovo. V¹etky tieto príkazy mô¾u by» vyvolané pomocou
1017 Meta-x. Pre niektoré príkazy príkazové apropos vypí¹e
1018 tie¾ jedno alebo dvojznakové sekvencie, ktoré vykonávajú
1021 >> Napí¹te C-h a file<Return>.
1023 To zobrazí v druhom okne zoznam v¹etkých M-x príkazov obsahujúcich "file" vo
1024 svojom názve. Znakové príkazy ako C-x C-f uvidíte vypísané vedµa
1025 zodpovedajúcich mien príkazov ako find-file.
1027 >> Stlaète C-M-v pre posun okna s nápovedou. Urobte to viac krát.
1029 >> Stlaète C-x 1 pre zmazanie okna s nápovedou.
1031 C-h i Èítanie on-line manuálov (tie¾ Info). Tento príkaz
1032 Vás prepne do ¹peciálneho buffera s názvom `*info*',
1033 v ktorom mô¾ete èíta» on-line manuály pre balíky
1034 in¹talované na va¹om systéme. Ak stlaèíte m emacs <Return>,
1035 mô¾ete si napríklad preèíta» manuál k Emacsu. Ak ste
1036 doteraz nikdy nepou¾ívali Info, stlaète ? a Emacs vám
1037 predstaví hlavné mo¾nosti módu pre Info. Ak toto
1038 predstavenie absolvujete, mali by ste pou¾íva» Info
1039 manuál Emacsu ako svoju primárnu dokumentáciu.
1045 Na to, aby ste sa nauèili viac o Emacse, preèítajte si jeho manuál, buï ako
1046 knihu alebo on-line vo formáte Info (pou¾ite Help menu alebo stlaète F10 h r).
1047 Dve vlastnosti, ktoré sa vám mô¾u páèi», je dopåòanie, ktoré ¹etrí písanie a
1048 dired, ktorý zjednodu¹uje prácu so súbormi.
1050 Dopåòanie je na vyvarovanie sa zbytoèného písania. Napríklad, keï sa chcete
1051 dosta» do bufferu *Messages*, mô¾ete napísa» C-x b *M<Tab> a Emacs doplní
1052 zvy¹ok mena bufferu, a¾ potiaµ, pokiaµ ho doká¾e zisti» z toho, èo ste u¾
1053 napísali. Dopåòanie je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole
1054 nazvanej "Completion".
1056 Dired vám dovoµuje zobrazi» zoznam súborov v adresári (a voliteµne jeho
1057 podadresároch), presúva», upravova», premenováva», maza» a ináè manipulova» so
1058 súbormi. Dired je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole nazvanej
1061 Manuál tie¾ popisuje veµa iných vlastností Emacsu.
1066 Nezabudnite, Emacs ukonèíte vykonaním príkazu C-x C-c. Pre doèasný
1067 odskok do shellu, z ktorého sa do Emacsu mô¾ete opä» vráti»,
1070 Zámerom tohto tútorialu je by» zrozumiteµný v¹etkým novým pou¾ívateµom, tak¾e
1071 ak narazíte na nieèo nejasného, tak nezúfajte a nedávajte to za vinu sebe
1078 Tento tútorial vychádza z dlhej rady emacsových tútorialov zaèatej
1079 tútorialom napísaným Stuartom Cracraftom pre pôvodný Emacs.
1081 Táto verzia tútorialu je, podobne ako GNU Emacs, chránená copyrightom
1082 a je ¹írená s povolením distribuova» kópie za istých podmienok:
1084 Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2002, 2003, 2004,
1085 2005, 2006 Free Software Foundation, Inc.
1087 Ka¾dému je zaruèené právo vytvára» a distribuova» presné kópie tohto
1088 dokumentu tak, ako ho dostal, na akomkoµvek médiu, s tým, ¾e bude
1089 zachovaná táto poznámka o autorstve a poznámka o povolení, a ¾e
1090 distribútor zaruèuje príjemcovi právo na ïal¹iu redistribúciu povolenú
1093 Je zaruèené právo distribuova» modifikované verzie tohto dokumentu
1094 alebo jeho èastí pod hore uvedenými podmienkami za predpokladu, ¾e
1095 obsahuje jasné poznámky uvádzajúce, kto urobil posledné úpravy.
1097 Podmienky pre kopírovanie Emacsu samotného sú zlo¾itej¹ie, ale
1098 v rovnakom duchu. Preèítajte si, prosím, súbor COPYING a potom dajte kópie
1099 GNU Emacsu svojim priateµom. Pomáhajte potlaèova» softwarovú ob¹trukciu
1100 ("vlastníctvo") pou¾ívaním, písaním a zdieµaním free softwaru!
1102 ;;; Local Variables:
1103 ;;; coding: iso-latin-2
1106 ;;; arch-tag: 87861cfa-5cf6-4b87-9fab-86c93c5ca9f3